Recepčná textová kompetencia je schopnosť žiaka spracovať informácie z počúvaného alebo čítaného textu. Čítanie je kultúrna aktivita – činnosť, ktorej pôvodcom je človek. Nie je vrodenou schopnosťou, ale kultúrnym konštruktom – produktom. Objektom čítania sú písané texty ako kultúrne produkty istého priestoru a času. Čítanie sa považuje za základnú činnosť, ktorou človek a spoločnosť zabezpečujú transmisiu kultúry i jej rozvoj. Ide teda o jeden zo základných kultúrnych nástrojov jedinca a celej society. Nevyhnutným predpokladom teoretického uchopenia čítania s porozumením je pochopenie porozumenia ako pojmu.
Porozumenie/pochopenie znamená postrehnutie vzťahov, zákonitostí, príčinných súvislostí v študovaných javoch a zahŕňa aj uvedomovanie si významu javov a vzťahov. Je procesom utvárania správnych pojmov a predstáv vzťahujúcich sa na prezentovanú skutočnosť. Porozumenie je odkrývanie istých obsahov a významov v objekte záujmu. Obsahy sú identifikovateľné, pričom sú im prisudzované isté významy. Tie sú výsledkom rôznorodých myšlienkových pochodov. Porozumenie môžeme chápať alebo ako proces (napr. niekedy sa stretávame s výrazom „porozumievanie“), alebo ako výsledok istého procesu.

Vo vzťahu k písanému textu je čítanie chápané ako tzv. receptívna jazyková zručnosť. Znamená to, že čítanie je proces príjmu istého textu ako celku, pričom primárne sú textové obsahy a významy. Čítanie možno teoreticky diferencovať podľa:

adresáta čítania: čítanie pre seba a čítanie pre ostatných/pre verejnosť;
zámeru: pre získanie informácií; pre radosť a zábavu;
modality: tiché a hlasné čítanie.

Možno však uvádzať rôzne špecifické koncepty čítania: tiché čítanie s cieľom učenia sa z textu; výrazové čítanie umeleckého diela s cieľom nácviku umeleckého prednesu; výrazové čítanie oznamov – prezentácie reality (napr. prostredníctvom médií); hlasné čítanie pri učení sa čítať; súkromné čítanie verejných či súkromných informácií atď.