V školskej praxi býva veľmi nebezpečné, ak učiteľ hodnotí literárne dielo ako jednoznačne dobré, kvalitné či vyhovujúce bez toho, aby v prospech jeho tvrdenia hovorili fakty. Takisto robí chybu, ak sa k nejakému textu, ktorý dieťa číta, vyjadrí iba negatívne, priveľmi kriticky. Literárne diela totiž musia v školskej praxi pôsobiť ako médium, ktorého hodnota sa ukáže až po prečítaní a dôkladnej analýze. Ak je totiž umelecký text slabý po štylistickej stránke, môže byť pre dieťa podnetný z inej stránky, povedzme zo strany preferencie istého typu hrdinu. Každým učiteľovým odmietnutím textu alebo, naopak, jeho prehnaným vychvaľovaním môže žiak nadobudnúť pocit, že literatúra je niečo, kde platia iba jednoznačné súdy, ktoré vyslovuje istá autorita.