Riekanku možno využívať hneď od narodenia dieťaťa, či už ako prihováranku (slimák, slimák, vystrč rožky..), ako vyčítanku (eniki-beniki-kliki-bé, ábr-fábr-dominé..) alebo ako rýmovačku (á-bé-cé-dé, mačka pradie, vlk zametá kolo plota..) a pod. Dobrým zdrojom takýchto útvarov je kniha Márie Ďuríčkovej Zlatá brána.

Rozprávka je už zložitejší útvar, rozlišujeme medzi folklórnou rozprávkou a autorskou rozprávkou. Zvieracia folklórna rozprávka je vhodná od troch rokov (Domček, domček, kto v tebe býva; Koza odratá a jež; Ako šlo vajce na vandrovku..). Čarovná rozprávka je vhodná pre starší predškolský vek, má už bohatšiu dejovú štruktúru a dramatickejšie prvky (Dobšinského výber rozprávok, Medovníkový domček, rozprávky o drakoch a princeznách a pod.). Autorské rozprávky často nadväzujú na tradíciu folklórnej rozprávky, ale môžu ju aj parodovať; tak vzniká parodická rozprávka (Ľ. Feldek: Modrá kniha rozprávok). Tieto rozprávky vyžadujú sčítaného percipienta pre ich intelektuálny ráz. Ku koncu mladšieho školského veku možno zaradiť nielen prózy humorne ladené, ale aj prózy so sociálnou problematikou (poviedky pre deti, diela klasickej literatúry (J. Bodenek: Ivkova biela mať; M. Rázus: Maroško a pod.)