Štýl – kompozícia – žáner
Štýl je najvýraznejší prejav subjektivity hovoriaceho (vypovedajúceho) chápaný ako konfigurácia výrazových vlastností použitých jazykových prvkov. František Miko definuje štýl z komunikačného hľadiska a vidí v ňom zjednocujúci a integrujúci pojem pre všetky prvky obsiahnuté v texte. Kompozícia je obsahová výstavba diela, usporiadanie jazyko-štylistických a tematických prvkov do jednotlivého systému. Výber a uplatnenie kompozičných postupov podmieňuje zámer autora, zvolený literárny druh i žáner. Žáner je súhrnný názov pre množinu literárnych diel, ktoré majú spoločné znaky. Každý literárny žáner je výslednicou istých štylistických, kompozičných a tematických zovšeobecnení. Žáner predpokladá podriadenie vypovedaného istým pravidlám, ktoré si žáner vyžaduje. Inak povedané:
  • kompozícia – usporiadanie viet, tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jednotného celku,
  • žáner – podriadenie sa určitým záväzným (invariantným) pravidlám, je to výslednica štylistických, kompozičných zovšeobecnení, má ráz ustáleného modelu so spoločnými znakmi,
  • štýl – subjektívny prvok, je to jedinečná konfigurácia istých výrazových vlastností v texte, ktorá zahŕňa autora i percipenta.
V súvislosti s kompozíciou treba fixovať aj termíny makrokompozícia a mikrokompozícia diela. Pod makrokompozíciou rozumieme vlastnosti textu ako celku alebo väčších textových úsekov, ktoré sa javia ako jednotný postup. V tejto súvislosti možno hovoriť o informačnom, rozprávacom, výkladovom a opisnom makrokompozičnom postupe. Rozprávanie a opis sú v literatúre v konkurenčnom vzťahu. Pojem mikrokompozícia sa vzťahuje na menšie čiastky textu, na ich logickú výstavbu, medzitextové kontakty a pod. Sem radíme problematiku členenia textu na kapitoly, odseky, všímame si prológ, epilóg diela a pod.
Zjednodušene by sa dalo povedať, že štýl je vecou autora. Ak si však vyberie autor istý žáner, musí sa mu prispôsobiť. Ak napríklad tvorí žáner povesti, musí sa prispôsobiť charakteristikám žánru: je tam nadväznosť na miesto, historické obdobie, historické postavy, možnosť tragického vyústenia deja a pod. Ak by tieto žánrové náležitosti ignoroval (nebola by tu viazanosť na dej, na historické reálie a pod.), nebolo by možné hovoriť o povesti. Žánrový aspekt je súčasťou aj tých najjednoduchších výpovedí (rečové žánre reprezentuje napríklad telefonický rozhovor, situačný rozhovor…). Žáner teda nie je len javom umeleckých alebo odborných textov.