Funkčná gramotnosť

Po elementárnej gramotnosti nasleduje model napĺňania funkčnej gramotnosti. K zvládnutiu techniky písania a čítania sa teraz pridávajú aj iné schopnosti. Cieľom už nie je len bezchybné čítanie (písanie) textu, ale aj práca s informáciami v texte. Žiak sa učí a rozvíja schopnosť informácie pochopiť, vložiť ich do vzájomných vzťahov, použiť ich na riešenie ďalších úloh. Pojem funkčná gramotnosť úzko súvisí s pojmom komplexná gramotnosť, ktorú chápeme ako hlavný cieľ pri rozvíjaní komunikačnej a literárnej kompetencie žiaka.

Funkčná gramotnosť sa podľa Petra Gavoru člení na:

	gramotnosť týkajúcu sa súvislých textov (literárnych i neliterárnych),
	gramotnosť týkajúcu sa nesúvislých textov (textov obsahujúcich grafy, tabuľky, štatistické údaje a pod.),
	numerickú gramotnosť (schopnosť využiť matematické operácie nielen ako teoretickú úlohu, ale aj ako vedomosť použiteľnú v reálnom živote).

Peter Gavora k týmto základným gramotnostiam pridáva gramotnosť ako sociálno-kultúrny jav a takisto e-gramotnosť. Socio-kultúrna gramotnosť je individuálny jav, závislý od určitého kultúrneho pôsobenia, či už na úrovni národnej, regionálnej, či individuálnej. E-gramotnosť je výraz pre schopnosť používať moderné technológie, čo je dnes už samozrejmou zložkou vyučovacieho procesu. Žiak má ovládať techniku vyhľadávania, spracovania i produkcie informácií.