Pod pojmom biografia diela rozumieme vysvetlenie procesu či špecifickej situácie vzniku diela. Napríklad pri čítaní Smelého Zajka (J. C. Hronský) možno deti oboznámiť so špecifickou situáciou vzniku diela. J. C. Hronský pracoval ako šéfredaktor Slniečka, kde najprv začali vychádzať vtipné obrázky zajaca oblečeného v ľudských šatách (ilustrátor: J. Vodrážka). Čitatelia Slniečka začali do redakcie posielať listy s otázkami, kam zajac ide, čo robí – a cheli poznať jeho príbeh. Preto sa J. C. Hronský podujal napísať text k ilustráciám – a vzniklo dielo Smelý Zajko.

Pojem autobiografické signály v diele možno ilustrovať na prózach V. Šikulu. Postavy v jeho prózach často hrajú na hudobných nástrojoch, čo súvisí s tým, že sám autor bol hudobne nadaný.

 V súvislosti s textami školského vzdelávania možno diskutovať aj o termíne povinné čítanie. Tento zaužívaný termín je lepšie vypustiť, pretože literárny text sa vníma prvotne ako estetický artefakt. Hovoriť o niečom umeleckom ako o výtvore (diele), ktoré si má dieťa "povinne" prečítať, zatláča práve tú zložku umenia, ktorá sa vyjadruje cez subjektívny zážitok. Ak dáme deťom na čítanie súbor diel (textov), radšej vynechajme pojem „povinná literatúra.“