J. Dolník v súvislosti s jazykovou a komunikačnou kompetenciou presadzuje pojem jazykové sebavedomie. Dobre sa tento pojem chápe na príklade vyučovania cudzích jazykov. Ak žiak nedostatočne ovláda cudzí jazyk, v komunikačných situáciách sa dostáva do pozície „negramotného“, mlčí, má obavu z nesprávne naformulovanej vety či prehovoru. Takisto človek, ktorý neovláda spisovnú normu, sa môže ocitnúť v podobnej situácii. Poznať jazyk znamená v tomto jazyku hovoriť. Na túto schopnosť sa viaže jazykové sebavedomie, ktoré pomáha odbúrať neistotu v hovorení.