Komunikačná kompetencia sa definuje ako súbor všetkých mentálnych predpokladov, ktoré človeka činia schopným komunikovať, uskutočňovať komunikačné akty. Čitateľská kompetencia zahŕňa technickú zručnosť čítania a čítania s porozumením a dá sa rozvíjať i mimo hodín literárnej výchovy. Literárna kompetencia je schopnosť, ktorá pozostáva z čitateľskej kompetencie, ale zároveň sa definuje aj ako pripravenosť vnímať, zažiť, interpretovať a hodnotiť text. Literárnu kompetenciu možno v primárnom vzdelávaní nadobúdať na hodinách čítania a literárnej výchovy. Čitateľská kompetencia je teda predpokladom na rozvoj literárnej kompetencie.

V literárnej kompetencii však treba vidieť výsledok mnohých procesov, ktorými žiak prechádzal pri práci s textom. Tu prichádza k dvojakej interakcii medzi učiteľom, žiakom a umeleckým textom. Prvá je didaktická interakcia, prebiehajúca medzi učiteľom a žiakom. Druhá je estetická interakcia, ktorá zahŕňa na jednej strane žiaka (príp. učiteľa) a na druhej strane umelecké dielo. Ich vzájomné prepojenie sa odráža v čitateľskom zážitku a jeho výsledkom je esteticko-výchovné pôsobenie. Je to teda prostriedok formovania kultúrnej gramotnosti (výchova umením). Systém vyučovania literatúry teda zahŕňa aj estetickú, aj didaktickú interakciu a prechádza fázami: príprava na vnímanie – vnímanie – prežívanie – racionalizácia – hodnotenie textu.