Čitateľ, ktorý je ako-tak vzdelaným čitateľom, vie, že v umeleckých textoch sa nedá hľadať „pravda.“ Ani v životopisných či historických románoch nemožno nájsť odpoveď na otázku typu „ako to v skutočnosti bolo.“ Autor síce pracuje s historickými prameňmi a údajmi, ale z týchto fragmentov vyberá pre literárny text iba niektoré, ktoré spĺňajú jeho predstavy o dejovej línii. Dôležitá je tu zasa fikcia autora, ktorá pospája dejový plán, plán postáv i rozprávača do jednotného celku, ktorý sa podriadi umeleckému zámeru autora v kompozícii, výbere štylistických prostriedkov a podobne. V čítaní umeleckej literatúry sa teda nehľadá „pravda,“ ale ponúka sa fikčný svet, ktorý chápeme ako možný svet.