Zásady uplatňované pri recitácii umeleckého textu
Pri recitácii nejde len o mechanickú pamäťovú aktivitu, ale o súbor vedomostí a schopností, ktoré jedinec uplatňuje v tejto podobe predvádzania umeleckého textu. Primeranosť dramatickej prípravy predlohy sa musí spájať aj s tvorivosťou spôsobu hlasového podania. Sem patrí:
  • čistota a kultivovanosť jazykového prejavu,
  • výraznosť a pestrosť intonačných prostriedkov,
  • funkčnosť mimoslovných prostriedkov a gest,
  • narábanie s tempom, rytmom a pauzou,
  • výstavba, gradácia a pointovanie textu,
  • miera rozumovej a citovej účasti na podaní.
V súčasnosti sme svedkami, že učiteľ často vyžaduje pri žiackej recitácii prehnané gestá či mimiku. Tým sa však už recitácia približuje divadlu jedného herca. Úspornosť gest a mimiky a dobrá práca s artikuláciou a suprasegmentálnymi javmi (pauza, intonácia, dôraz a pod.) sú ukazovateľmi majstrovského zvládnutia umeleckého prejavu slova.