Detskú recepciu charakterizuje neschopnosť vidieť vzťahy a javy komplexne, s nadhľadom, pričom detský čitateľ projektuje signály o tom, čo od textu očakáva a ako textu rozumie. Učiteľ má pri vyslovovaní detského čitateľského zážitku priestor na usmerňovanie jehho citových prežívaní a má ho viesť ku globálnejšiemu chápaniu literárneho textu. Zasa treba nadviazať na pojem ontologický status literárneho textu a chápať skutočnosť, že text, ktorý sa nečíta, je „mŕtvym textom“ a ožíva iba v procese čítania.