Kognitívny vývin zahŕňa zmeny kvalitatívne (zmeny v spôsobe myslenia) a kvantitatívne (nárast vedomostí a schopností). Ide o interakciu vrodeného a naučeného, teda o faktory interné a externé. Do vnútorných faktorov radíme biologické a psychologické faktory, napríklad dedičnosť, genetickú vybavenosť a pod. Medzi vonkajšie faktory ovplyvňujúce kognitívny vývin patria interakcia s okolím, s rodinou, s kamarátmi, vplyv životného prostredia. Kognitívne aspekty vývinu súvisia s vývinom mysle, so spracovaním informácií a s riešením problému, patrí sem tvorivosť a motivácia. K nonkognitívnym aspektom zaraďujeme emocionálny vývin, vývin hodnôt, morálneho vedomia, sebauvedomovania, ale aj motiváciu a interakciu. Pod pojmom metakognícia rozumieme „poznávanie poznávania.“ Metakognícia sa nedotýka iba učebného procesu, ale všetkých činností nášho života, učí ľudí uvedomovať si svoje procesy myslenia, tešiť sa z práce, spomaliť tempo a vnímať svoje myšlienky.
Zóna najbližšieho vývinu, ako ju definoval Vygotskij, je vzdialenosť medzi aktuálnou úrovňou výkonu žiaka a jeho potencionálnou vývinovou úrovňou. Pomenúva fakt, že výkon žiaka, ktorý máme k dispozícii, ešte nemusí vypovedať o jeho schopnostiach (resp. neschopnostiach), pretože naň môžu pôsobiť rôzne vplyvy. Odhaľovanie jeho latentnej (skrytej) kapacity patrí ku kľúčovým otázkam výchovno-vzdelávacieho procesu.

Vo vzťahu k literatúre sa žiaci primárneho vzdelávania v rámci kognitívnych stratégií riadia základnými zákonmi logiky. M. Vágnerová opisuje 3 základné postupy: decentralizácia, konzervácia a reverzibilita.
Pri decentralizácii sa dieťa prostredníctvom umeleckého textu dozvedá, že isté situácie môžu byť hodnotené z rôznych uhlov pohľadu rôzne – a každý z týchto pohľadov je jedinečný a má svoje opodstatnenie, svoju pravdu.
Konzervácia je termín, ktorý vypovedá o premenlivosti ako základnej vlastnosti reality. Podstata javu je trvalá, ale akceptuje sa aj premenlivosť, nové videnie, nové chápanie javu.
Reverzibilita zasa vypovedá o schopnosti spájať isté opakujúce sa javy ako prvky istej štruktúry. Táto schopnosť súvisí aj s indukciou (žiak si vie z jednotlivých poznatkov vyvodiť myšlienkový záver, všeobecné zákonitosti) a dedukciou (schopnosť vyvodiť z mnohých všeobecných tvrdení konkrétnu skutočnosť).

Nonkognitívne aspekty vývinu zasa vypovedajú o motivácii, o napĺňaní potrieb, ktoré môže dieťaťu poskytnúť umelecký text. Ide napríklad o potrebu estetickú, potrebu k sebauskutočneniu, potrebu niekam patriť a potrebu lásky. V neposlednom rade má literatúra i terapeutický účinok, ktorý tiež možno zaradiť k nonkognitívnym aspektom vývinu.