Pri interpretácii ľudových rozprávok z Dobšinského výberu narazíme na množstvo slov, ktoré deťom môžu prekážať pri vnímaní textu. Sú to archaizmy (zastarané slová, ktoré zanikli a nahradili ich novšie tvary slov, napr.: povedá/hovorí; iďte/choďte; rečie/vraví, hovorí; paskuda/potvora…) alebo historizmy (názvy predmetov, osôb alebo funkcií, ktoré už dnes neexistujú, a preto nemajú novšie ekvivalenty (dráb, hintov, kolovrat, brdo, trlica…). Učiteľ nemôže nechať výklad textu iba na náhodu, zo svojej skúsenosti vie, že isté otázky možno predpokladať, ba sú zákonité.

Ďalšou fázou je upozorniť na kultúrne kontexty rozprávok: pôvodne rozprávky neboli určené deťom, preto môžu obsahovať silné obrazy, hrôzostrašné situácie, ale zberatelia ich upravili, a tak slúžia na to, aby nám hovorili o tom, ako ľudia žili a mysleli. Ak si deti všimnú opakujúce sa symboly (tri skúšky, tri princezné, trojhlaví, šesťhlaví, dvanásťhlaví draci…), môžeme im vysvetliť symboliku čísel.