Literatúra napĺňa rôzne potreby žiaka: poznávaciu, estetickú a aj potrebu na sebauskutočňovanie. Učiteľ musí vo výbere textu toto zohľadniť. Chybou je, ak sa spoľahne iba na texty v čítankách bez ďalšej alternatívy hľadania iných textov. Žiak získava predstavu, že literatúra sú texty v čítankách, ktoré obsahujú súbor úloh a pokynov. Učiteľ robí chybu aj vtedy, keď pracuje výlučne s pokynmi, ktoré sú súčasťou čítankového textu. Rešpektovanie detského čitateľského zážitku predpokladá, že jeho otázky budú smerovať k tomu, čo deti najviac oslovilo (nemusí to byť fakt, ktorý zdôrazňuje úloha v čítanke). Učiteľ sa má na prácu s literárnym textom pripraviť, avšak samotný dialóg má mať prvok spontaneity. Žiak má obmedzenú životnú skúsenosť, no jeho prežívanie je emotívne bohaté, čo treba v dialógu využiť. Prístup učiteľa k umeleckému textu má byť synestetický. Znamená to, že sa od učiteľa vyžaduje také predvedenie textu, ktoré zapojí do recepcie mnohé zmysly (umelecký prednes, hudobné podfarbenie, dramatizácia, divadlo a pod.). V dialógu o texte je veľmi podstatné usmerňovanie zážitku smerom k významu textu. Dosiahneme to aj aplikáciou inovatívnych metód (brainstorming, clustering, cubing a pod.).