Oznamovacie vety konštatujú, vyslovuje sa nimi istá (možná) skutočnosť. Používa sa pri nich oznamovací spôsob a klesavá intonácia. Graficky sa ukončujú bodkou: Matka mu podala pomocnú ruku. Žiaci ju poslúchali na slovo. Autoritu si nevybudovala pomocou kriku.

Spomedzi oznamovacích viet vyčleňujeme podmieňovacie vety. Využíva sa v nich podmieňovací spôsob. Melódia je pri nich klesavá: Bez teba by som bola stratená. Nevedel by to sám od seba. Mohli by ste sa mi na to pozrieť, pán doktor? Nemali by ste už prestať fajčiť?

Pri obidvoch typoch sa na konci výpovede píše otáznik. Melódia je pri nich rozličná. Zisťovacie otázky majú stúpavú intonáciu a v odpovedi sa používajú častice áno/nie. Doplňovacie otázky majú klesavú melódiu, odpoveď pomocou spomínaných častíc áno/nie nie je pri nich možná. Pri tvorení týchto otázok sa využíva opytovacie zámeno.

Rozkazovacie vety vyjadrujú priamu výzvu na istú činnosť osoby. Využíva sa rozkazovací spôsob a klesavá intonácia. Často býva zastúpená aj silová modulácia hlasu. Na konci rozkazovacej vety sa zvyčajne píše výkričník: Držte sa pokope! Pred spaním si umy zúbky. Nikam nechoď! Stoj! Chyťme sa za ruky.

Želacie vety sú výzvami, želaniami, aby sa niečo stalo, uskutočnilo, resp. nestalo. Nemajú konkrétneho adresáta (len vo výnimočných prípadoch). Používajú sa v nich pobádacie častice aby, bárs, bodaj, keby, žeby… a podmieňovací spôsob. Majú klesavú intonáciu: Keby tak dnes popršalo! Bodaj by si rozum dostal! Kiežby sme mohli ísť s vami! Aby si si neublížil!

Osobitným typom viet, ktoré nie sú samostatným modálnym typom, sú zvolacie vety. Sú to varianty ostatných typov viet, preto sa v nich môže využiť každý zo spomínaných spôsobov (oznamovací, rozkazovací, podmieňovací). Vyskytuje sa v nich citový dôraz (emfáza), na konci sa píše výkričník: Myslel si vôbec na to?! Nikdy ťa už nechcem vidieť! Životná skúsenosť je nadovšetko! Romanko je šikovnejší ako všetci dokopy!