Pomocou vedľajšej vety sa vyjadruje niektorý vetný člen hlavnej vety, ktorý sa však v hlavnej vete nedá vyjadriť jedným slovom. Podľa toho, ktorý člen vyjadruje, rozoznávame vedľajšiu vetu:
|
-
podmetovú – vyjadruje podmet hlavnej vety (často ju signalizuje zámeno kto, čo), príklad: Kto sa bojí, nech nejde do lesa. (Kto nech nejde do lesa? Ten, kto sa bojí.)
|
|
-
prísudkovú – vyjadruje menný prísudok nadradenej vety, napr. Aká matka, taká Katka. Iľa bola taká, že jej páru nebolo. Chlapec bol, akoby ho obarili. V hlavnej vete chýba prísudok.
|
|
|
|
-
príslovkovú (miestnu, časovú, spôsobovú, príčinnú atď.) – vyjadruje príslovkové určenie hlavnej vety, napr. Prišiel vtedy, keď ho nik nečakal. (Kedy prišiel? Vtedy, keď ho nik nečakal.), Smiala sa, ako keby bola zmyslov zbavená. (Ako sa smiala? Ako keby bola zmyslov zbavená.)…
|
|
-
prívlastkovú – vyjadruje prívlastok hlavnej vety, napr. Zostal stáť na križovatke, ktorá ho zmiatla. (Na akej križovatke zostal stáť? Na takej, ktorá ho zmiatla.)
|
|
-
doplnkovú – vyjadruje chýbajúci doplnok v nadradenej vete, napr. Zazreli sme Ďurka, ako sedí úplne vyčerpaný. (Akého sme zazreli Ďurka? Ako sedí úplne vyčerpaný.) Tíško sa pozeral na sojku, ako kŕmi mláďatá.
|
