II. Členenie slovnej zásoby z hľadiska expresivity
Vzhľadom na expresivitu, emocionálnosť sa slovná zásoba delí na dve základné skupiny:
  • slová s kladným citovým zafarbením – familiárne slová, hypokoristiká, detské slová, eufemizmy;
  • slová so záporným citovým zafarbením – pejoratíva, vulgárne, ironicky zafarbené, žartovné a posmešné slová.
Samostatnú skupinu tvoria deminutíva a augmentatíva.
Familiárne slová sú slová, ktoré sa používajú v dôvernom styku blízkych osôb, napr. na oslovenie manžela (macko), manželky (srdiečko), dieťaťa (zlatíčko) atď.
 
Hypokoristiká (laudatíva) sú slová, ktoré sa používajú v dôvernom styku rodiny a blízkych. Tvoria sa od vlastných mien (Jožka, Terka, Maťko, Jarinko) alebo od všeobecných podstatných mien typu ujo, dedo, mama (mamička, tetuľka, strýčko).
 
Detské slová (maznavé, láskajúce) sú detské výrazy, napr. bakaný (škaredý, špinavý), dadať (spať), bobo (boľavé miesto, bolesť), papať (jesť).
 
Eufemizmy (melioratíva) sú zjemňujúce slová, ktoré používame na zjemnenie nepríjemných javov, napr. namiesto zomrieť použijeme slovo usnúť; opiť sa nahradíme slovným spojením mať dobrú náladu, rozveseliť sa.
 
Pejoratíva (hanlivé slová) sú slová, ktoré vyjadrujú negatívny postoj hovoriaceho. Pejoratíva sú protikladom k eufemizmom a často sú nimi aj augmentatíva (porov. definíciu augmentatív). Pejoratívami sú napr. slová psisko, hlucháň na označenie človeka, frfloš, babroš, mumák. Niekedy môžu byť hanlivé aj deminutíva, napr. ak povieme „Je to mamičkin maznáčik“, slovo maznáčik môže byť použité v ironickom zmysle.
 
Vulgárne slová sú hrubé slová, ktorými hovoriaci vyjadruje odmietavé stanovisko, napr. žrať vo význame jesť, slopať, chľastať vo význame požívať alkohol, hovädo, prasa, sviňa, krava, teľa na označenie človeka a i.
 
Ironicky zafarbené slová vznikajú vtedy, ak na vyjadrenie negatívneho javu použijeme kladne zafarbené pomenovanie, napr. namiesto vety „To sa ti nepodarilo“, povieme „Tak to si teda zvládol!“, „To je nemúdry človek“ – „Tak to je ale chytrák!“
 
Žartovné slová vznikajú na základe prenesenia významu, napr. namiesto WC sa povie kancelária, spálňa – pracovňa a i.
 
Posmešné slová majú tiež prenesený význam a slúžia na označenie nepríjemných situácií a negatívnych javov, napr. mať nepríjemný hlas – škriekať ako žlna, obtiažne sa pohybovať – gúľať sa.
 
Deminutíva sú zdrobneniny, ktoré pomenúvajú malú veľkosť (psík – malý pes) alebo pozitívny citový vzťah (psík – veľký, no milý, dobrý, prítulný, obľúbený pes), napr.: miestečko, dieťatko, cukríček, sliepočka, domček, ulička, psíček
 
Augmentatíva sú zveličujúce slová, ktoré pomenúvajú veľkosť (psisko – veľký pes) alebo negatívny citový vzťah (psisko – malý, neposlušný, zlý pes), napr.: stromisko, chalanisko, obrisko, domisko