Jazyk ako znak, sémantický trojuholník
Jazyk je abstraktný systém znakov. Je to súhrn pravidiel, na základe ktorých vzniká reč.

Jazyk môžeme definovať aj ako nástroj na formovanie myšlienok, zachytávanie objektívnej skutočnosti, prostriedok ľudskej komunikácie atď.
 
Znak je niečo, čo zastupuje niečo iné. Jazyk je tiež znak, pretože pomocou slov zastupuje iné objekty.
V realite rozlišujeme tri základné typy znakov:
  • symptómy – príznaky niečoho, vonkajšie prejavy vecí (horúčka je symptómom choroby)
  • symboly – dohovorené vonkajšie javy, ktoré vyvolávajú myšlienku o určitom obsahu (napr. symboly na štítku na oblečení, dopravné značky)
  • signály – vonkajšie prejavy, ktoré upozorňujú na udalosť (siréna a veľká rýchlosť idúceho hasičského auta upozorňuje, že hasiči idú na výjazd)
 
Jazykový znak pozostáva z obsahu (toho, čo chcem povedať; významu, pojmu) a z formy (vonkajšej podoby, t. j. slova – súboru hlások resp. grafém).

Jazykový znak je prvok jazykovej komunikácie, ktorý má schopnosť zastupovať konkrétne, prítomné veci, ale i neprítomné objekty (napr. môžeme hovoriť o Aljaške, hoci sme tam nikdy neboli).
 
Náuku o význame slova nazývame sémantika.

Význam slova je odrazom skutočnosti vo vedomí človeka.
 
Vzťah medzi slovom (resp. jeho formou), významom a vecou, ktorú slovo pomenúva, zachytáva a graficky zaznačuje sémantický trojuholník.