Kto by nepoznal jazykolamy, pri ktorých má človek skutočne pocit, že si poláme jazyk? Tak napríklad „Rozprostovlasatela sa dcéra kráľa Nabuchodonozora alebo nerozprostovlasatela sa dcéra kráľa Nabuchodonozora“. Jazyk nám dokáže popliesť hoci aj jediné slovo (najneobhospodarovateľnejšími).

Zábavné hračky s jazykom, ktoré pobavia hovoriaceho i poslucháčov. Predstavme si ale situáciu, v ktorej by jazykolamy neboli pre nás veľmi zábavné. Takáto situácia by mohla nastať napríklad vtedy, ak by sme sa museli nimi „prebíjať“ v každej svojej výpovedi. Predstavme si len, že by sme výpoveď „Na jednom z konárov rozkošatenej slivky visela búdka pre vtáky“ museli prečítať presne tak, ako je napísaná, t. j. bez spodobovania. Azda by sa nenašiel nik, kto by si takúto výslovnosť pochvaľoval.

A predsa – uvedomuje si dakto z nás dôležitosť spodobovania (znelostnej asimilácie)?