Fonematický princíp: napr. hláska n sa bude vždy písať rovnako, nezávisle od toho, či ju vyslovíme v slove Hanka alebo noha, či v slove hanba.

Morfematický princíp: napr. hláska z v slove rozsievač sa vždy píše ako „z“, bez ohľadu na jej spodobovanie.

Gramatický princíp: grafémy i, í, y, ý sa používajú napr. na rozlíšenie plurálu a singuláru príd. mien (pekní muži, pekný muž).

Etymologický princíp: napr. pri slovách ryža a rizoto, ktoré majú zdanlivo rovnaký pôvod. V slove ryža píšeme ypsilon, lebo je to vybrané slovo. Slovo rizoto pochádza z taliančiny a v pravopise sa prihliada na jeho pôvod. V slovnej zásobe sa udomácnilo v podobe s jotou.

Interferencia je negatívny vplyv osvojených vedomostí na iné osvojované vedomosti, napr. žiak si osvojí, že po spoluhláske k vždy píšeme ypsilon. Vo vyšších ročníkoch však zistí, že v cudzích slovách ypsilon po hláske k vždy nepíšeme. Osvojená vedomosť, že po k treba vždy napísať ypsilon, môže u žiaka spôsobiť, že ju bude nenáležite písať aj v slovách, v ktorých je to pravopisne nesprávne.