|
-
1.
|
pádových príponách podstatných mien (D a L pl. ž. rod – ženám (prípona -ám), ale: úradníčkam, riekam, sviecam; N, D, A a L pl. str. rod – mestám (prípona -ám), ale: miestam, lícam)
|
|
|
-
2.
|
pádových príponách akostných a vzťahových prídavných mien, radových čísloviek a príčastí skloňujúcich sa podľa vzorov pekný a cudzí (pekný, cudzí, ale: krásny, svieži, čierny, siedmy, pracujúci)
|
|
|
-
3.
|
slovesných tvaroch typu: vládnuc, striehnuc, viažuc, kúpavať (nie kúpávať)
|
|
|
-
4.
|
genitíve podstatných mien (pl.), skloňujúcich sa podľa vzorov žena a mesto – po dlhej slabike sa vkladá samohláska „o“, t. j. žien, miest, ale: nie lekáriek, lež lekárok, úradníčok, kolienok; ak je slabika krátka, vkladá sa dvojhláska „ie“ – žiletiek, učiteliek, klbiek
|
|
|
-
5.
|
zdrobneninách tvorených príponou -ko, napr. vlákno – vlákenko (nie vlákienko), číslo – číselko (nie čísielko), ale: svetlo – svetielko, okno – okienko
|
|
|
-
6.
|
podstatných menách tvorených príponami (-ník, -ík, -íček, -íctvo, -ák, -ár, -áreň) – mliekar, prevádzkar, strážnik, svietnik, súdnictvo, dáždiček
|
|
|
-
7.
|
prídavných menách tvorených príponami (-ný, -ský,-cký, -iansky) – roľnícky, európsky, vzácny, taliansky
|
|