Výslovnosť samohlások, dvojhlások a samohláskových skupín
Pri výslovnosti zastávajú dôležitú úlohu dýchacie (nastáva v nich výmena vzduchu ako energie na tvorenie zvukov reči), hlasové (fonačné – vzniká v nich hlas v užšom zmysle slova) a upravujúce (modifikujúce) ústroje (upravujú hlas, nastáva tzv. artikulácia; porov. kapitola
Samohlásky sa vyslovujú ako tóny, t. j. vzduchovému prúdu sa nekladie do cesty nijaká prekážka.
Dvojhlásky pozostávajú z dvoch častí. Prvá časť dvojhlásky (napr. v dvojhláske ia – bielia) sa nazýva polosamohláska, pretože sa vyslovuje s menšou artikulačnou silou. Druhá časť je plná samohláska a vyslovuje sa výraznejšie.
Samohlásková skupina je zložená z dvoch plných samohlások, t. j. obidve hlásky sa vyslovujú s rovnakou silou. Samohláskové skupiny sa vyskytujú v cudzích slovách, napr. erupcia, konkurencia.
Artikulačné orgány
). Podľa spôsobu úpravy rečových orgánov vznikajú samohlásky alebo spoluhlásky.Samohlásky sa vyslovujú ako tóny, t. j. vzduchovému prúdu sa nekladie do cesty nijaká prekážka.
Dvojhlásky pozostávajú z dvoch častí. Prvá časť dvojhlásky (napr. v dvojhláske ia – bielia) sa nazýva polosamohláska, pretože sa vyslovuje s menšou artikulačnou silou. Druhá časť je plná samohláska a vyslovuje sa výraznejšie.
Samohlásková skupina je zložená z dvoch plných samohlások, t. j. obidve hlásky sa vyslovujú s rovnakou silou. Samohláskové skupiny sa vyskytujú v cudzích slovách, napr. erupcia, konkurencia.
Ak artikulačné orgány nie sú v požadovanej, správnej podobe, dochádza k nesprávnej výslovnosti hlásky.
Chyby nastávajúce pri výslovnosti samohlások sú:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Správnu výslovnosť môžeme precvičovať týmito cvičeniami: artikulačnými (na uvoľnenie artikulačných orgánov), dychovými (správna technika dýchania), rezonančnými (nácvik mäkkého hlasového začiatku).
Pri výslovnosti dvojhlások sa riadime týmito pravidlami:
|
|
|
|
|
|
|