Ako pedagógovia sa často stretávame so žiackymi otázkami, prečo je v slovenskom jazyku toľko pravidiel. Pristupujú k nim neraz odmietavo. Čo by nám však odpovedali napríklad na takéto otázky: Ako futbalisti vedia, komu prihrať loptu? Prečo rozhodca niekedy zasiahne do hry? A ako vie, kedy do hry zasiahnuť? Ich odpoveď by bola možno jednoznačná: „Poznajú predsa pravidlá a hrajú podľa nich.“ Pravidlá sú všade okolo nás, len ich vnímame možno menej vyhranene ako tie, s ktorými sa stretávame v jazyku. Hoci tie jazykové sú pre žiaka menej pútavé ako pravidlá loptovej hry, predsa len ich potrebuje poznať, aby mu boli oporou v každodennej komunikácii. Nie ako násilný diktát, ale skôr ako skúška správnosti, či dané slovo vyslovil správne. Jedným z takýchto pravidiel je aj pravidlo o rytmickom krátení.