Jazykový znak označuje konkrétnu vec tým spôsobom, že ak vidíme napríklad na oblohe mraky, označíme ich v danej chvíli slovom „mraky“ alebo pri označovaní abstraktných javov. Ak cítime napríklad bolesť, sme schopní práve v tej chvíli ju označiť slovom (jazykovým znakom) „bolesť“.

Jazykový znak má schopnosť označovať i neprítomné veci, napríklad, človek je schopný slovom vystihnúť zážitky z dovolenky spred niekoľkých rokov alebo dokáže rozprávať o svojich predstavách, snoch.

Jednota medzi formou a obsahom jazykového znaku sa prejavuje v každodennej komunikácii. Uvedieme si príklad z cestnej premávky. Forma je to, čo dokážeme vnímať zmyslami (hovorí sa napríklad o tom, že torta má formu). Ak na križovatke na semafore svieti červené svetlo, vnímame ho zrakom. Zároveň pripisujeme tomuto signálu nejaký význam, ktorý znamená „Stoj!“.