Zlučovacie súvetie

Dve vety sú rovnocenné, priradenie sa realizuje zlučovacími spojkami (a, i, aj, tiež, ani, potom…) alebo párom spájacíh výrazov (i-i, aj-aj, jednak-jednak, ako-tak, ani-ani, najprv-potom…), príklad: Všetkým sa predstavenie páčilo, iba Ema šomrala. Kamaráti sa zabávali a do rána tancovali. Z krovia sa ozval tichý pisk, niečo tíško volalo o pomoc. I záhradu obriadil, i dreva narúbal.

Stupňovacie súvetie

Jedna veta je svojím obsahom závažnejšia, napr. Doniesol domáce koláče, ba aj pálenkou nás núkal. Nielen že prišiel neskoro, ale bol aj nahnevaný. Pobozkal jej ruku, ba dokonca si pred ňou aj pokľakol. 

Vety sa často pripájajú pomocou stupňovacích spojok (výrazov): ba, ba aj, ba dokonca, nielen – ale aj…

Odporovacie súvetie

Vety si navzájom svojím obsahom odporujú; spájajú sa odporovacími spojkami (ale, avšak, no, lež, ale predsa, jednako, a jednako…), príklad: Dával si pozor, no jednako si zlomil nohu. Veľmi sa ľúbili, ale aj tak boli hádky u nich na dennom poriadku. Podala mu ruku, avšak hneď ju odtiahla.

Vylučovacie súvetie

Obsah dvoch viet sa vzájomne vylučuje. Ak platí obsah jednej vety, neplatí obsah druhej vety. Spájajú sa vylučovacími spojkami (alebo, či-či, buď-alebo, alebo-alebo…), príklad: Buď budeš študovať, alebo nedostaneš školné. Alebo si to rozmyslíš, alebo so mnou nepočítaj. Spíš, či si hore? Vezmeš si batoh alebo nie?

Dôsledkové súvetie

V prvej vete sa vyslovuje príčina, v ďalšej dôsledok. Spájajú sa spájacími výrazmi (preto, teda, a teda, a tak…), príklad: Nevenoval tomu pozornosť, a preto neuspel. Počas prázdnin trénoval, a tak získal víťazstvo.

Vysvetľovacie súvetie

Druhá veta vysvetľuje obsah prvej. Pripája sa spojkami (veď, však, totiž), príklad: Myš sa schovala do diery, bola totiž na smrť vystrašená. Pani učiteľka žiaka posadila so zlou známkou, nevedel totiž odpovedať.