Činnosť žiaka súvisiaca s používaním internetu sa mení v závislosti od spôsobu organizácie problémových situácií. Spôsob organizovania problémových situácií môže mať takúto podobu:
Uvedené spôsoby je možné použiť v rôznych variantoch s tým, že žiak sa stretne s určitou náročnosťou, bude pozorovať fakty, na základe ktorých sformuluje problém, vytýči hypotézy, riešenia a určí aj spôsob ich preverenia. Učiteľovi pripadne úloha udržiavať záujem žiaka o riešenie problému a podľa potreby pomáhať pri riešení. Prihliadajúc na úroveň žiakovej aktivity, k miere pedagogického riadenia i k jednotlivým fázam postupu pri riešení problému je možné pri práci s internetom rozlíšiť nasledujúce
stupne samostatnej práce žiaka.
|
-
|
1)
|
Žiak pracuje sám a pri riešení problému využije internet. Prácu s internetom učiteľ priamo alebo nepriamo usmerní, organizuje a riadi. Žiak prejavuje obmedzenú samostatnosť.
|
|
|
-
|
2)
|
Samotnej práci s internetom bude predchádzať zadávanie problémových úloh, heuristický rozhovor, brainstorming a iné. Samostatné myslenie je vymedzené rámcovo sledovaným cieľom.
|
|
|
-
|
3)
|
Učiteľ riadi žiaka pracujúceho s internetom iba v jednotlivých etapách riešenia problému. Čiastková samostatná činnosť žiaka je cieľavedomá a plánovité zaradená do vyučovacieho procesu.
|
|
|
-
|
4)
|
Žiak riešiaci problémovú úlohu pomocou internetu je relatívne samostatný v celom priebehu riešenia problému. Je schopný tvoriť bez neustáleho zasahovania a pomoci učiteľa. Ten iba usmerňuje a orientuje žiaka.
|
|
|
-
|
5)
|
Učiteľ do činnosti žiaka nezasahuje, ten je schopný problémy odhaliť a iniciatívne riešiť. Rámcová pomoc učiteľa je individuálna, vyplývajúca z osobitných, náhle vzniknutých problémov pri práci s internetom.
|
|
|
-
|
6)
|
Najvyšší stupeň samostatnej práce žiaka používajúceho internet sa prejaví v jeho tvorivej činnosti. Učiteľova funkcia pri tvorivej činnosti bude mať formu podnetných rád i osobného príkladu.
|
|
