Metódy rozvíjania a tvorivosti
Okrem vyučovacích metód poznáme aj metódy, ktorých primárnou úlohou je rozvíjanie samostatnosti a tvorivosti žiakov. Samozrejme, že nie je možné, aby sme sa zaoberali všetkými metódami, ktoré podporujú rozvoj tvorivosti. Našu pozornosť budeme venovať tým metódam, ktoré sú podľa nášho názoru podstatné pri rozvoji samostatnosti a tvorivosti nami navrhovanej metodiky vo vyučovacom procese. Šoltés (2006) v súvislosti s metódami podporujúcimi rozvíjanie samostatnosti a tvorivosti uvádza nasledujúce skupiny:
Background image
Prvú skupinu metód tvorí premena konvergentných úloh, situácií, postupov na divergentné úlohy, situácie, postupy. Súvisí to s postupom, že sa nemá čakať, kým žiak prejaví tvorivosť, a potom ho pochváliť, ale vytvárať také situácie, kde môže žiak prejaviť tvorivé myšlienky. Konvergentné myslenie je také, ktoré smeruje od daných východísk k jednej alebo ohraničenému počtu správnych odpovedí. Je to zbiehavé (konvergentné) myslenie, kde sa logicky a algoritmicky postupuje k správnemu záveru. Divergentné myslenie je také, ktoré nevedie k jednej správnej odpovedi, ale vyžaduje vyprodukovať čo najviac návrhov, riešení.
Túto skupinu tvorí komplexné rozvíjanie poznávacích funkcií. Učiteľ pred, počas alebo po určitej činnosti, keď vedie rozhovor so žiakmi, by mal používať otázky, podnety, ktoré rozvíjajú všetky poznávacie funkcie, a nielen niektoré. Vrcholom poznávacích funkcií je práve tvorivé myslenie, ale tvorivé myslenie je v podstate nemožné bez dobre rozvinutých ostatných poznávacích funkcií.
Táto skupina sa dotýka cvičenia jednotlivých funkcií, procesov tvorivého myslenia. Rozoznávame veľa funkcií, ktoré sú dôležité pre tvorivé myslenie a ktoré tradičná výchova a vzdelávanie, konvergentné, pamäťové úlohy a problémy slabo alebo vôbec nerozvíjajú. Medzi tieto funkcie a procesy zaraďujeme:
  • rozvíjanie tvorivého vnímania sveta,
  • rozvíjanie predstavivosti, fantázie, imaginácie,;
  • rozvíjanie plynulosti, rozmanitosti a originality,
  • metódy rozvíjania dôvtipu.
Rozvíja osobnostné vlastnosti, ktoré tvorivosť produkujú, motivujú, ktoré ju umožňujú. Za takéto závažné charakteristiky osobnosti potrebné pre rozvoj tvorivosti detí a mládeže sa považuje:
  • kognitivizácia – učiť deti, aby si vedeli vytvoriť plán postupu riešenia problémov, aby poznali a tvorili algoritmy, aby vedeli načrtnúť kroky riešenia, ciele,
  • citová stránka – citová zložka, ktorá je jedným z rozhodujúcich druhov motivácie.
Tvoria ju metódy rozvíjania tvorivosti pomocou heuristických postupov. Heuristické metódy sú vlastné organizované kroky tvorivého riešenia problémov. Pre prax rozvíjania tvorivosti existuje heuristická metóda, ktorú voláme DITOR. Je to výber krokov z mnohých heuristických postupov a predstavuje univerzálnu schému tvorivého riešenia problémov.
(Pre zobrazenie textu klikni na nadpisy)