Ak v súčasnosti zdôrazňujeme vo výchovno-vzdelávacom procese nevyhnutnosť odklonu od encyklopedizmu, faktografie a mechanickej deskripcie k pochopeniu podstaty objektov a javov, k vniknutiu do systémov, štruktúr a zákonitostí, potom sa tento trend má premietnuť aj do tvorby a použitia učebných pomôcok, ktoré majú podporovať jeho funkciu pri výchove k tvorivému mysleniu a konaniu. Aby tieto úlohy boli splnené, vyžaduje sa od nich (Hrmo, 2005):
|
-
zohľadnenie ontogenetických zvláštností žiakov: táto požiadavka sa rešpektuje skôr výnimočne, a tak sa pri vyučovaní konkrétnej témy používajú učitelia zväčša rovnaké učebné pomôcky pre rôzne vekové kategórie,
|
|
-
uplatnenie psychologických aspektov učenia: učebné pomôcky sa prezentujú prevažne vizuálnym a auditívnym spôsobom, kde preexponovanie množstva informácií vedie k predčasnej únave, a tým k zníženiu efektívnosti učenia,
|
|
-
organické spojenie racionálneho a emocionálneho pôsobenia na vedomie: učebné pomôcky majú zabezpečiť nielen vedeckosť informácií, ale svojou dramatickou a estetickou hodnotou majú docieliť prijímanie a upevňovanie poznatkov aj prostredníctvom emotívnych kanálov,
|
|
|
|
|
