Prístup „zdola-nahor“ chápe význam ako cieľ, ku ktorému sa čítaním treba dopracovať. Počíta sa teda s tým, že význam je objektívne daný – textom, resp. autorom – a podiel čítajúceho na jeho tvorbe je minimálny. Čitateľ je vo vzťahu k významu pasívny, jeho úlohou je správne ho dekódovať, resp. identifikovať. Jednoznačnosť, správnosť, objektívnosť sú hlavné charakteristiky významu v čítaní, pričom čitateľ je len jeho pasívnym recipientom. Za indikátor porozumenia významu v čítaní sa najčastejšie pokladá jeho reprodukcia.

Prístup „zhora-nadol“ chápe význam ako východisko porozumenia v čítaní. Tým, že závisí predovšetkým od vlastných vedomostí a skúseností čitateľa, ktoré si do procesu čítania prináša a nové informácie a poznatky cez ne transformuje, je význam do značnej miery subjektívny. Tvorí sa v hlave – mysli čitateľa, je aktívne konštruovaný na základe textu, v interakcii s autorom. Výsledkom čítania s porozumením je vlastná kritická reflexia, resp. reprezentácia významu. Okrem subjektívnosti sa vyznačuje i relatívnosťou a prirodzenou viacznačnosťou, ktorá je často „pravdivejšia“ ako akákoľvek jednoznačná a správna reprodukcia.

Špecifické operovanie s kategóriou významu vedie k čulej diskusii medzi zástancami a oponentmi oboch prístupov, ktorá prináša zaujímavé závery, smerujúce k tomu, že pravdepodobne ani jedna z týchto strán nemá úplnú pravdu, čo vedie k hľadaniu kompromisu v tzv. „dynamických interaktívnych modeloch.“ Tie predpokladajú, že proces čítania môže fungovať (prebiehať alebo sa vyvíjať) v oboch smeroch súčasne, čím pripúšťajú možnosť súčasného paralelného fungovania viacerých procesorov a úrovní, prepojených vzájomnými interaktívnymi a dynamicky sa meniacimi vzťahmi. Čitateľ je podľa nich vedený a ovplyvňovaný informáciami z oboch smerov (či z ktorejkoľvek úrovne), bez ohľadu na to, v akom poradí prichádzajú, pričom rozhoduje skôr významnosť informácií. Výsledkom čítania je potom viac-menej pravdepodobná interpretácia textu.