Koncept funkčnej gramotnosti zdôrazňuje sociálne a kultúrne aspekty gramotnosti tým, že sa zameriava na „funkčnosť,“ t. j. funkčné, sociálne relevantné využívanie čítania a písania v istom kultúrnom kontexte. Hovorí sa o nej hlavne v súvislosti s kritikou takej výučby čítania a písania, ktorá sa zameriava na zvládnutie formálno-technických parametrov čítania a písania, ktoré neprikladajú dostatočný význam tomu, že čítanie a písanie sú aktivity, ktoré slúžia konkrétnemu účelu, že majú aj praktický význam. Zdôrazňuje tým predovšetkým skutočnosť, že písaná reč slúži ako prostriedok sociálneho styku a zvládania každodenných situácií.