Hlásková analyticko-syntetická metóda sa opiera o analýzu prirodzenej hovorenej reči, čo je umožnené tým, že na počiatku výučby čítania a písania majú deti pomerne bohaté skúsenosti s rečou a majú rozvinutú slovnú zásobu. Tieto skúsenosti sú pre dieťa síce východiskom, ale je potrebné ich ďalej špecificky obohacovať rozprávaním sa o ilustráciách v knihe, poznávaním knižných konvencií a konceptu tlače, čítania, pričom si osvojujú aj špecifické pojmy ako veta, slovo, slabika, hláska a pod. Toto predprípravné obdobie vedie k čoraz pozornejšiemu skúmaniu jazyka, s cieľom priviesť dieťa k jeho vedomej analýze, t. j. k uvedomovaniu si zvukovej štruktúry reči až na úroveň „identifikácie hlásky“, ktorá je základnou jednotkou tejto metódy čítania.

Označenie „hlásková analyticko-syntetická“ teda znamená, že základnou fonologickou jednotkou, z ktorej čítanie vychádza, je hláska (tak ako ju počuť v slove), a že (na rozdiel od syntetických metód) fáza analýzy (hovorenej reči) predchádza fáze syntézy (hlások do slabík, slabík do slov).