V našich podmienkach sa porozumenie v čítaní pomerne dlhodobo vníma ako pamäťový proces. Najčastejšia konotácia, ktorá sa u nás spája s porozumením, je „reprodukcia“. To v podstate znamená, že porozumenie v čítaní sa – aspoň donedávna – chápalo, posudzovalo a často aj hodnotilo podľa toho, čo a do akej miery si čitateľ z textu pamätá. Ak mal učiteľ „dbať na to, aby žiaci textu rozumeli“, bol vedený k tomu, aby si to overoval pomocou otázok na reprodukciu. A k tomu najlepší spôsob, ako takto chápané porozumenie v čítaní sledovať, kontrolovať či overovať, je kladenie otázok na reprodukciu. Zisťovanie „či“ a „čo“ si žiak pamätá, resp. „do akej miery“ si pamätá alebo „či si správne pamätá“.