Prvá rovina sa vymedzuje ako „identifikovanie a zachytenie informácií explicitne formulovaných v texte“. Ide o schopnosť identifikovať a sústrediť sa na relevantné informácie a fakty, ktoré sú priamo – explicitne formulované v texte. Ide teda o úroveň „doslovného významu“, ktorá sa v našom prístupe k vyučovaniu čítania v primárnom vzdelávaní rozhodne nezanedbáva, naopak, pokladá sa za najdôležitejšiu.

Druhá rovina sa vymedzuje ako schopnosť „vyvodzovať z textu priame dôsledky a dedukcie“ („strightforward inferences“). Čítanie s porozumením na tejto úrovni vyžaduje schopnosť dedukovať – vyvodzovať z textu na základe explicitných, t. j. bezprostredne formulovaných informácií – idey, ktoré v texte síce nie sú priamo uvedené, ale z neho vyplývajú. Na základe toho bude väčšina čitateľov z textu pravdepodobne dedukovať na rovnakú príčinu – následok, súvislosť – vzťah, dospeje k podobnému zovšeobecneniu, a pod.

Tretia rovina porozumenia vyžaduje „interpretovať a integrovať myšlienky a informácie“. Podobne ako pri predchádzajúcej, ide o úroveň konštruovania významu nad rámec textu, pri interpretácii však okrem integrácie ideí a informácií z textu navzájom, dochádza aj k ich integrácii a syntéze s predchádzajúcimi poznatkami čitateľa (vedomosťami, skúsenosťami, event. názormi, postojmi, presvedčeniami atď.). Interpretácie tak odrážajú už určitú vlastnú perspektívu čitateľa, sú podstatne variabilnejšie a subjektívnejšie.

Posledná – štvrtá rovina porozumenia – berie do úvahy aj „schopnosť skúmať a hodnotiť obsah textu z hľadiska použitých jazykových prostriedkov“. Ide teda už aj o kritickú analýzu a hodnotenie textu, a to nielen z hľadiska obsahu, ale najmä foriem. Porozumenie zahrňuje reflexiu štruktúry textu, jazykových a výrazových prostriedkov, vrátane autorovho osobného pohľadu a štýlu. Konštrukcia významu môže buď viac, alebo menej presahovať rámec daný textom, ide tu však najmä o kritické hodnotenie textu ako takého, teda toho, ako a akým spôsobom je určitý obsah – význam vyjadrený. Čitateľ (navyše oproti predchádzajúcej úrovni) okrem svojich vedomostí o svete používa a uplatňuje aj svoje znalosti jazyka, jazykových či textových konvencií a žánrov. Opiera sa o svoje predchádzajúce skúsenosti s čítaním textov, hodnotí text z hľadiska toho, ako sú idey, pocity a informácie formulované, ako presvedčivo, výstižne, pôsobivo, či menej úspešne vyjadrené a pod.