Model porozumenia vo viacerých rovinách, resp. porozumenie ako konštrukcia viacúrovňovej reprezentácie textu (napr. Van Dijk a Kintsch, 1983) uvažuje o niekoľkých úrovniach viazaných na explicitný text (napr. verbálna reprezentácia – doslovný význam, vetná a nadvetná rovina, mikroštruktúra – sémantické detaily a makroštruktúra textu, pozri Gavora, 2003), ktoré nepresahujú rámec textu. Ďalšie roviny, roviny kontextovej reprezentácie (situačná, pragmatická, intertextová, a i.), vyžadujú už kombináciu predchádzajúcich vedomostí, ktoré umožňujú vyvodzovanie inferencií nad rámec textu. Čitateľ potom konštruuje svoje porozumenie v rôznych rovinách súčasne, alebo sa, v rámci kapacitných možností, prípadne v závislosti od cieľa čítania, inštrukcie či charakteru textu, sústredí na konštrukciu jednej z úrovní porozumenia.

Model porozumenia ako konštrukcie koherentnej reprezentácie textu, ako istej siete propozícií a ich vzájomného prepojenia, v ktorom porozumenie závisí od chápania vzťahov a vnútrovetných súvislostí, nadväznosti jednej vety na druhú a ich významu v rámci celku. S pribúdajúcim nepochopením týchto väzieb sa narúša koherencia a dajú sa definovať isté minimálne kritériá koherencie. Uvažuje sa o rôznych typoch vzťahov, pričom sa počíta aj so spojeniami vo vzťahu k vedomostiam a existujúcim kognitívnym štruktúram (pozri Gavora, 1992, 2003).

Model porozumenia, ktorom je porozumenie riadené a limitované kapacitou operačnej pamäte, pričom požiadavky textu prekračujúce kapacitu operačnej pamäte (napr. pri dlhých vetách) sťažujú a zhoršujú porozumenie. Súčasne to, aké informácie vstupujú a zotrvávajú v operačnej pamäti, závisí aj od cieľov čítania, selekcie relevantných informácií a potláčania irelevantných informácií. Pokiaľ je operačná pamäť zahltená množstvom nepodstatných detailov, širší význam textu čitateľovi spravidla uniká. Na druhej strane to, čo čitateľ z textu vyberá, pokladá za relevantné či irelevantné, do značnej miery závisí od dostupných vedomostí.

Model porozumenia ako generovania inferencií kladie dôraz na predchádzajúce vedomosti, keďže práve od nich sa inferencie odvodzujú, odvíjajú, prípadne – pod vplyvom textu – nanovo konštruujú. Môže tu ísť o široké spektrum inferencií rôzneho typu, počnúc identifikáciou nosnej interpretácie (pointy), cez intencie a postoje autora, generovanie otvorených – nezodpovedaných otázok, inferencií spojených s emocionálnym prežívaním čitateľa a pod., až po priame logické dedukcie.

Dynamické modely, ktoré porozumenie a proces porozumenia nechápu ako statický finálny systém krokov a pravidiel, ale počítajú s jeho dynamickými zmenami a veľkým počtov rozličných variácií, pričom pripúšťajú platnosť všetkých vyššie uvedených modelov, s vedomím toho, že ani jeden z nich sám o sebe porozumenie dostatočne nevysvetľuje.