Typológia otázok rozvíjajúcich porozumenia
Na vymedzenie typológie otázok rozvíjajúcich porozumenie a metaporozumenie textu sa môžeme pozerať z hľadiska viacerých kritérií:
Vzťah otázok k textu, v rámci ktorého môžeme identifikovať otázky k textu a otázky nad rámec textu. Pri otázkach v rámci textu sa odpovede nachádzajú priamo v texte, t. j. sú v texte explicitne formulované a čitateľ ich môže (alebo musí) priamo vyhľadať, prípadne si ich pamätať. Odpovede na otázky nad rámec textu musí čitateľ hľadať mimo textu, pričom môže ísť o rôzne zdroje, prípadne ich kombinácie (sú to 1. otázky, na ktoré si čitateľ musí odpovedať sám, súvisiace s jeho doterajšími vedomosťami a skúsenosťami; jeho schopnosťou vytvárať hypotézy – predikcie, predvídať a anticipovať význam, vytvárať a formulovať predstavy a očakávania; či vysvetľovať výrazy a pojmy použité v texte; a 2. otázky, ktoré nútia žiaka spájať informácie v texte s doterajšími vedomosťami a skúsenosťami v podobe dedukcie, prevodu, syntézy explicitných obsahov a informácií z textu, či v podobe syntézy – integrácie (či už explicitných alebo implicitných) obsahov a informácií z textu s vlastnými vedomosťami a skúsenosťami).
 
Z hľadiska ich časovej lokalizácie, t. j. času, keď otázky položíme, pretože v každej etape čítania môžu mať iný zmysel a funkciu. Z tohto hľadiska môžu byť otázky položené: 1. pred čítaním a môžu byť zamerané do minulosti, t. j. na predchádzajúce vedomosti žiakov (s cieľom ich aktivizácie, oživenia či sprítomnenia) alebo do budúcnosti, presnejšie dopredu – s cieľom anticipovať či prognózovať možný obsah (formou hypotéz, predikcií a pod.); 2. v priebehu čítania, keď môže slúžiť otázka na overovanie chápania a vysvetľovanie použitých pojmov, na prevod informácií, ich parafrázovanie vlastnými slovami, postupné identifikovanie a rekapitulovanie najdôležitejších faktov či formulovanie nových otázok, očakávaní, či hypotéz; 3. po čítaní, keď slúžia na rekapituláciu podstatných informácií, ich opätovné vyhľadávanie v texte, určovanie významnosti jednotlivých informácií, identifikáciu kľúčových informácií, prípadne ich vzájomné usporiadanie podľa dôležitosti, v súvislostiach a nadväznostiach, vrátane ich kategorizácie, v podobe menšieho počtu všeobecnejších okruhov poznatkov.
 

Vhodnosť otázok či aktivít v jednotlivých etapách práce s textom závisí aj od textových žánrov, s ktorými sa pracuje. Po prečítaní umeleckých literárnych textov je vhodné podnecovať žiakov k vytváraniu krátkych písomných reflexií spontánneho literárneho zážitku alebo aj formou výtvarného stvárnenia, dramatizácie a pod. Aj keď môže ísť o rôzne individuálne – samostatné činnosti, dôležitou súčasťou a spoločným menovateľom väčšiny uvádzaných otázok a aktivít pri čítaní je, že ide o aktivity sociálneho charakteru. Otázky, odpovede, monológy, dialógy, rozhovory a diskusie, čitateľské dielne a ďalšie aktivity poskytujúce okrem čitateľských zážitkov aj reálne dôvody na autentické využívanie písanej reči, to všetko sú dôležité udalosti (tzv. „literacy events“, „literacy acts“, podľa Brandt, Clinton, 2002), v rámci ktorých sa rozvíja „sociálna konštrukcia významu textu“.