Prostredníctvom týchto vlastností osobnosť usmerňuje a riadi vlastné prežívanie a správanie smerujúce k uspokojovaniu vlastných potrieb a zámerov, ako aj k zameraniu navonok, teda k aktivite orientovanej na pretváranie okolia. K najdôležitejším sebaregulačným vlastnostiam osobnosti patria: sebauvedomovanie, sebapoňatie, sebahodnotenie, sebaúcta, svedomie a vôľa (Kačáni a kol., 1999).

Sebauvedomovanie je vedomie vlastnej individuálnej existencie. Prejavuje sa v aktuálnom poznaní vlastného duševného života (prežívania a správania sa) a v pripravenosti (vybaviť a použiť) vlastnú doterajšiu skúsenosť, uvedomenie si, že je súčasne vnímajúcim i samým sebou vnímaným. Sebauvedomenie je prvým predpokladom sebaregulácie (Kačáni a kol., 1999).

Sebapoňatie je uvedomenie si celkového obrazu o sebe, ktorý zahŕňa zovňajšok, schopnosti, temperament, postoje, presvedčenia, silné a slabé stránky. Sebapoňatie sa vyvíja v priebehu sociálnej interakcie jednotlivca, je ovplyvnené našou interpretáciou spätných väzieb iných ľudí na to, čo vravíme, robíme, akí sme. Tento obraz je výsledkom učenia a môže byť aj odnaučený a nahradený niečím iným v priebehu celého života človeka (Kačáni a kol., 1999, Pulmer, 2010).