Na človeka v každej chvíli jeho života pôsobí veľké množstvo podnetov, ktoré vplývajú na rôzne oblasti jeho života, konkrétne na oblasť:

Psychické javy, ktoré sa týkajú vnútorného prežívania, nazývame citmi a emóciami. Pôvodnou funkciou emócií bola adaptácia na rozdielne životné situácie. V procese evolúcie vznikli emócie ako procesy hodnotenia životného významu situácií, ktoré boli spojené s mobilizáciou energie. city vymedzujeme ako prežívanie vlastného subjektívneho stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom, pričom podstatným znakom tohto prežívania je príjemnosť alebo nepríjemnosť, priťahovanie alebo odpudzovanie od pôsobiacich podnetov. Prežívaním vlastného subjektívneho stavu rozumieme to, čo sa bežne označuje slovami „ako sa človek cíti“. Môže ísť o stav príjemnosti – nepríjemnosti, spokojnosti – nespokojnosti, dobrú – zlú náladu.
Cieľom tejto kapitoly je vysvetliť, akú úlohu zohrávajú emócie a city vo výchovno-vzdelávacom procese, akým spôsobom tento proces facilitujú alebo naopak sťažujú.