intelektuálne city sú tie, ktoré človek prežíva pri poznávacej činnosti,
estetické city tie, ktoré človek prežíva pri hodnotení pôsobiacich podnetov z hľadiska krásy,
etické city tie, ktoré človek zažíva pri dodržiavaní alebo porušovaní morálnych princípov u seba alebo u iných ľudí,
sociálne city tie, ktoré prežívame v kontakte s inými ľuďmi či spoločenskými skupinami.
Z hľadiska trvácnosti emocionálnych zážitkov, ktoré výrazne podmieňujú výchovno-vzdelávací proces, možno rozlíšiť citové reakcie a citové stavy, konkrétne: afekty, nálady, vášne a citové vzťahy (Drlíková a kol., 1992).
Pre pedagóga je zvlášť dôležité poznať individuálne rozdiely v citovej oblasti žiakov, ktoré sa týkajú hlavne týchto aspektov (Drlíková a kol, 1992):
citlivosť alebo citová dráždivosť, ľahkosť verzus ťažkosť vzniku citov u človeka,
citovosť stupeň rozvoja, šírku, bohatstvo alebo chudobu citových zážitkov,
citová labilita alebo náladovosť, rýchlosť striedania citov,
intenzita hĺbka alebo plytkosť, sila prežívaného citu,
citová zrelosť, miera rozumového základu prežívaných citov,
citová ovplyvniteľnosť alebo sugestibilita, miera podliehania citovej nákaze,
citová zraniteľnosť, miera citovej odolnosti voči podnetom vyvolávajúcim záporné city,
stupeň citovej ovládateľnosti, miera riadenia, ovládania citového života,
výrazovosť, skutočnosť, do akej miery sa city človeka prejavujú navonok,
citový optimizmus alebo pesimizmus, miera tendencie k prežívaniu stenických alebo astenických citov.