Sebareflexia a sebaaktualizácia pedagóga, zmysel života v kontexte profesie
„Sebareflexia je istým druhom sebapoznávania a sebazdokonaľovania človeka, ktorá pomáha rozvíjať psychickú kultúru, zvyšuje pravdepodobnosť sebanáhľadu i odhodlania korigovať negatívne stránky vlastnej osobnosti.“ (Hupková, 2004)

Ako uvádza V. Švec (1995), sebareflexia plní v pedagogickej príprave budúcich učiteľov viac funkcií. Sú to predovšetkým tieto funkcie:
  • poznávacia: študenti pri sebareflexii poznávajú sami seba, ale aj rozmanité pedagogické situácie a možnosti reagovania v nich),
  • spätno-väzbová: prostredníctvom sebareflexie študenti získavajú informácie o svojom konaní v pedagogických situáciách,
  • preventívna: na základe systematickejšej sebareflexie študenti môžu predvídať podobne náročné pedagogické situácie, resp. sa im vyhnúť,
  • rozvojatvorná: sebareflexia je východiskom sebazdokonaľovania študenta,
  • relaxačná: uvedomenie si pozitívnych zážitkov a dobrých skúseností z pedagogických situácií prináša študentovi pocit uspokojenia i uvoľnenia.