Psychologické koncepcie vyučovacieho procesu v európskej tradícii

Tieto koncepcie vychádzajú z teórií učenia. Medzi najvplyvnejšie možno zaradiť (Musil, 2005):

Asocianistická koncepcia – vyučovanie sa chápe ako analýza a syntéza pocitov a vnemov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom utvárania predstáv a ideí. Nové asociácie vznikajú na základe analýzy pocitov a vnemov na elementy a ich druhotnou syntézou podľa asociačných zákonov (zákon dotyku v priestore a čase, princíp prvenstva zážitku, zákon novosti). Táto koncepcia má u nás dlhú tradíciu a je považovaná za klasický model výučby.

Koncepcia vyučovania, zdôrazňujúca organizáciu kognitívnej aktivity žiakov, dôraz sa kladie na to, aby osvojené vedomosti, zručnosti a návyky boli motivačným faktorom, aby boli pre žiaka prínosom, niečím, čo vníma ako užitočné, čo uspokojuje jeho poznávacie potreby, spája sa s prežívaním spokojnosti, radosti a smeruje k rozvíjaniu záujmov. Vyučovanie nie je prednostne založené na odovzdávaní vedomostí, ale na potrebe naučiť žiakov, aby získavali poznatky podľa svojich potrieb. Prioritou je teda vytvorenie podmienok pre samostatnú, aktívnu, poznávaciu činnosť žiakov, formuláciu úloh podľa potrieb a záujmov žiakov a ich smerovanie k samostatnej učebnej činnosti.