Všeobecná rozumová schopnosť sa označuje rôznymi pojmami ako inteligencia, mentálna úroveň, rozumová kapacita, chytrosť, bystrosť (Smékal, 2007). V roku 1912 William Stern zaviedol pojem inteligenčný kvocient, skrátene IQ, ktorý predstavuje mentálnu kapacitu odvodenú zo štandardných testov, merajúcich inteligenciu. Rovnako definoval mieru inteligencie ako pomer mentálneho a chronologického veku, ktorú vynásobil číslom sto (IQ = MV/FVx100). Rozptyl jednotlivých stupňov inteligencie v populácii (v istom vekovom ročníku) je zastúpený podľa tzv. Gaussovej krivky a podľa súčasnej medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10 (1994) rozlišujeme tieto stupne mentálnej kapacity:
| IQ |
Slovné označenie |
Výskyt % |
| 130 a viac |
veľmi vysoko nadpriemerná |
2,2 |
| 120 – 129 |
vysoko nadpriemerná |
6,7 |
| 110 – 119 |
nadpriemerná |
16,1 |
| 90 – 109 |
priemerná |
50,0 |
| 80 – 89 |
podpriemerná |
16,1 |
| 70 – 79 |
dolné pásmo podpriemeru |
6,7 |
| 50 – 69 |
ľahká duševná zaostalosť |
2,2 |
| 35 – 49 |
stredná duševná zaostalosť |
|
| 20 – 34 |
ťažká duševná zaostalosť |
|
| Menej ako 20 |
hlboká duševná zaostalosť |
|