1. Zákon motivácie

Zákon motivácie – školské učenie je cieľavedomé, a preto nemôže existovať bez psychickej aktivity učiaceho sa (žiaka). Bez psychickej aktivity žiaka nemôže prebiehať cieľavedomé učenie žiaka. A práve túto vnútornú aktivitu vyvoláva stav motivácie (Ďurič – Grác – Štefanovič, 1991). Motiváciu učenia zabezpečujú motívy, ktoré vyvierajú z potrieb človeka. Podnet, ktorý sa zakladá na potrebe niečo robiť, aby sa uspokojila potreba, sa nazýva motivačný činiteľ. Motívy sú v podstate pohnútky k činnosti. Vznikajú na základe vnútorných potrieb, ktoré podnecujú osobnosť k ich uspokojeniu a na základe podnetov, ktoré podnecujú osobnosť v činnosti v určitom smere. Tie podnety, ktoré majú motivačný účinok, nazývame incentívami, ide o vonkajšie motivačné činitele. Motivácia môže byť vnútorná a vonkajšia, pričom vnútorná motivácia má na učenie v školských podmienkach veľký význam, ide o stav, pri ktorom žiak prežíva radoť a vnútorné uspokojenie z učenia.

Vonkajšia motivácia v učení sa poníma ako stav, keď sa jednotlivec učí nie z vlastného záujmu, ale pod vplyvom vonkajších motivačných činiteľov. Je zrejmé, že vonkajšia motivácia v učení má nižšiu hodnotu ako motivácia vnútorná.