Asociálne správanie ako správanie nezodpovedajúce spoločenským pravidlám alebo normám spoločnosti a skupiny, v ktorej sa jedinec pohybuje.

Antisociálne správanie je správanie, pri ktorom jedinec vystupuje zámerne proti pravidlám, hodnotám a sociálnym normám skupiny.

Egocentrické správanie ako upútavanie pozornosti, prehnané sebavedomie, vymáhanie rešpektu k vlastnej osobe, ale aj snaha vnucovať ostatným vlastné záujmy, priania, predstavy, ktoré môžu vyústiť do rizikového správania sa jedinca.

Impulzívne správanie prejavujúce sa psychomotorickým nepokojom, zvýšenou dráždivosťou, neprimeranými reakciami, nedostatkom útlmu, sebakontroly, emocionálnou nestálosťou, povrchnosťou v konaní jedinca a neúčelne usmerňovanou a neproduktívnou dynamikou správania.

Maladaptívne správanie často podmienené nedostatkami jedinca v oblasti sociálneho učenia. Jedinec preferuje menej adekvátne formy správania, ktoré síce vedú k cieľu, ale na druhej strane sú zdrojom viacerých konfliktov.

Negativistické správanie ako odmietavé reakcie jedinca, ktoré sa prejavujú vzdorom, odporom voči činnostiam alebo inštrukcii nekorešpondujúcim s jeho motiváciou. Je to negácia činnosti formou pasívneho odporu, nečinnosti, nepriateľskými prejavmi, aktívnym vzdorom, odmietaním, únikovými reakciami. V porovnaní tohto problémového správania s poruchou v správaní možno konštatovať, že toto správanie má blízko k poruche správania, ktorú označujeme ako poruchu opozičného vzdoru. Tá je definovaná prítomnosťou výrazne vzdorovitého, neposlušného, provokatívneho správania a neprítomnosťou vážnejších disociálnych alebo agresívnych činov, ktoré by narušovali zákon alebo práva druhých. Je charakteristická výskytom u detí vo veku od deviatich do desiatich rokov.