Tvorivosť zaraďujeme medzi výkonové vlastnosti osobnosti. Vymedzenie tohto pojmu nie je v detailoch jednotné, avšak analýzou množstva definícií sa podarilo vymedziť dva podstatné znaky tvorivosti novosť – originalita a užitočnosť. Lokšová (Lokš, Lokšová, 2003) vymedzuje tvorivosť ako proces vytvárania nových a užitočných (pre jednotlivca, alebo určitú skupinu) produktov a riešení a to pri aktivitách a úlohách, ktoré sú skôr heuristického, než algoritmického typu. M. Zelina a M. Zelinová (1990) vymedzujú tvorivosť ako takú interakciu subjektu s objektom, pri ktorej subjekt mení okolitý svet, vytvára nové, užitočné a pre subjekt alebo referenčnú skupinu významné hodnoty.

Faktory tvorivosti vyčlenil J. P. Guilford (1950) takto:
Fluencia – (plynulosť), schopnosť pohotovo, ľahko utvárať čo najviac produktovnejakého druhu v danom čase; bohatosť, množstvo myšlienok, predstáv, symbolov, (rozlišuje sa slovná, vyjadrovacia, asociačná, myšlienková fluencia).
Flexibilita – (pružnosť), schopnosť vytvárať rôznorodé produkty pri riešení problému.
Originalita – schopnosť vytvárať bystré, dôvtipné, neobvyklé, originálne produkty, ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti.
Senzitivita – (citlivosť na problémy), schopnosť všimnúť si, vystihnúť postrehnúť problém tam, kde ho iní prehliadajú.
Redefinovanie – (reštrukturácia), schopnosť zmeniť význam a použitie predmetov, schopnosť použiť ich novým spôsobom.
Elaborácia – schopnosť vypracovať detaily riešení, skompletizovať ich do nejakého celku.