Psychohygienické zásady vyučovacieho procesu
Čáp (1993) vymedzuje únavu ako stav organizmu, pri ktorom sa znižuje fyzický, intelektový výkon, spomaľujú sa reakcie, stúpa počet chýb, žiak nedokáže vyriešiť úlohy, ktoré by v lepšom stave zvládal. Mení sa prežívanie, vzniká pocit únavy, zvýšeného napätia, malátnosti, ľahostajnosti, niekedy podráždenosti, klesá motivácia žiaka k učebnej činnosti, pozornosť je narušená.

Učiteľ by mal byť schopný rozpoznať jednotlivé stupne, resp. štádiá únavy: počiatočný, stredný, vysoký alebo pocit bežnej únavy, malátnosť, pocit silnej únavy, krajná únava, vyčerpanosť.

Únava sa najčastejšie prejavuje (Musil, 1995):
  • nepozornosťou, prehliadaním údajov, chybami vo výkone,
  • zvýšené vedomie polohy tela, nepríjemné pocity, potreba sadnúť si, vrtenie sa,
  • poruchy úsudku, podceňovanie alebo preceňovanie vlastných síl, nesprávne rozhodnutia,
  • zvýšená dráždivosť, nervozita, neznášanlivosť, obviňovanie druhých ľudí,
  • zhoršenie motorickej činnosti, menšia presnosť pohybov, zvyšuje sa námaha pri ich vykonávaní,
  • predlžovanie reakčnej doby, pomalé odpovede, reakcie na signály,
  • výpadky pozornosti, tzv. „okná,“ strata styku s okolím.