Učebný štýl sa u konkrétneho človeka vyvíja z vrodeného základu (kognitívny štýl), v priebehu života podlieha zámerným i nezámerným zmenám.
Uplatňuje sa v pedagogických situáciách a je relatívne nezávislý od učiva, má charakter metastratégie učenia (zahŕňa učebné stratégie, učebné taktiky, učebné operácie).

Vzťah medzi kognitívnym a učebným štýlom je v odborných kruhoch nejednoznačný. Prikláňame sa k názoru Mareša (1998), podľa ktorého je kognitívny štýl nadradený učebnému štýlu.

Kognitívny štýl sa vzťahuje k vnímaniu, mysleniu, zapamätávaniu, riešeniu problémov a rozhodovaniu, aktivuje sa spontánne, je stredne viazaný na situáciu, zvonka aj zvnútra je slabo ovplyvniteľný, patologické formy sa v ňom vyskytujú zriedka a možnosť autodiagnostiky je malá.

Učebný štýl je prevažne získaný, viazanosť na obsah je väčšia, vzťahuje sa k metakognícii, riešeniu problémov, motivácii, obsahu, riadeniu, autoregulácii, sociálnemu kontextu, aktivuje sa spočiatku spontánne, neskôr vedome, je silne závislý na situácii, patologická podoba je malá až stredná a možnosť autodiagnostiky je stredná.