odmietanie situácií, v ktorých by malo prísť k odlúčeniu od matky alebo od osoby, na ktorú je dieťa citovo viazané,

neutíchajúci plač, často až s prejavmi agresivity voči okoliu, ale i voči sebe (hodí sa o zem, búcha si hlavu, škrabe sa) v prípade, že už k odlúčeniu došlo a dieťa to nevie spracovať,

poruchy zaspávania, spánku (hlavne ak matka nie je prítomná),

časté bývajú aj nočné mory a zlé sny, ako aj prebúdzanie sa počas spánku a uisťovanie sa o prítomnosti matky, rodičov,

strach dieťaťa, že by sa rodičom mohlo stratiť a pod.,

odmietaním dieťaťa ostať doma s niekým iným, kto naň dá pozor a bude sa mu venovať (vyžaduje vždy prítomnosť osoby, na ktorú je citovo pripútaný a nikoho iného neakceptuje),

najvýraznejšie sa prejavuje strachom dieťaťa z dochádzania do školy a odmietaním školy, u detí 1. ročníka ZŠ je odmietanie školy pomerne časté a prejavy separačnej úzkosti sú nielen u detí, ale často i u rodičov, ktorí si musia zvyknúť na novú situáciu. Dieťa ale svoj strach zo školy nevie vysvetliť, v škole mu je dobre, má tam kamarátov, darí sa mu, len nevie zvládnuť prechod od matky do školského prostredia,

rané problémy pri odchode do školy, dieťa odmieta ísť do školy, sťažuje sa na bolesti brucha, plače, kričí,

môže sa objaviť aj v neskôr, napr. prechod na 2. stupeň,

rozlišovať medzi separačnou úzkosťou a školskou fóbiou.