Vyučovací proces ako celok možno rozdeliť do jednotlivých fáz, v ktorých sa realizujú jednotlivé čiastkové ciele.
Teoretickou analýzou možno v jeho priebehu vyčleniť nasledujúce fázy (Turek, 2008):
Motivačná časť – príprava žiakov na aktívne osvojovanie si učiva. Táto fáza vyučovacieho procesu má významnú úlohu. Základom úspešnej činnosti, a teda aj učenia, ktoré je špecifickou formou činnosti žiaka, je to, s akými pohnútkami k nemu pristupuje. U žiakov je potrebné vzbudiť záujem o poznávanú skutočnosť. Správna motivácia je zárukou polovice úspechu. Funkciu motivácie s ohľadom na vekové osobitosti žiakov plnia rôzne motivačné činitele – učiť sa pre radosť učiteľa, rodiča, naučiť sa učivo z vlastného záujmu, učiť sa pre budúcu profesiu a pod. Významnými prvkami motivácie je spájanie teórie s praxou, nastoľovanie rôznych problémových situácií, vyvolávanie skúseností žiakov a pod.
Expozičná časť – prvotné zoznamovanie žiakov s novým učivom. Táto fáza nadväzuje na predchádzajúcu a učiteľ z množstva vyučovacích metód volí alebo odporúča žikom tie, ktoré sú vzhľadom na obsah učiva a vhľadom na žiakov a ich predpokladané činnosti adekvátne. V tejto fáze si nevystačí s jednou metódou, ale využívajú sa viaceré metódy – prechod z jednej metódy na inú sa nazýva metodický obrat. Žiak má získať správnu predstavu o učive, osvojiť si preberané učivo.
Fixačná časť – prvotné opakovanie a utvrdzovanie učiva. Úlohou tejto fázy je zopakovať a upevniť vedomosti žiakov. Uskutočňuje sa to viacerými fixačnými metódami. V tejto fáze je potrebné využívať viaceré metódy, ale predovšetkým to, aby sa opakovanie a upevňovanie učiva realizovalo najmä v nových, zmenených situáciách a podmienkach.
Diagnostická časť – preverovanie osvojených vedomostí, spôsobilostí, zručností a návykov. Táto fáza sa výrazne prejavuje až po predchádzajúcich, no jej pôsobenie a uplatnenie má svoje opodstatnenie i v predchádzajúcich fázach. Na základe zistenia buď pokračuje, alebo upravuje svoj prístup a pôsobenie na žiakov.