Pri tomto hľadisku je v popredí snaha poznať regulačné procesy prežívania a správania dieťaťa (Smékal, 2007).

Vychádzajúc z konceptu individuálnej psychológie, za hybnú silu ľudského snaženia sa považuje ustavičný pohyb v oblasti prežívaného „mínusu“ (menejcennosť, neistota) k predstavovanému „plusu“ (istota), ide o snahu zdokonaľovať sa (Manaster – Corsini, 1995, Dreikurs – Ferguson, 2005, Dreikurs – Grey, 1997).

V tomto neustálom pohybe je na prvom mieste snaha byť významným v zmysle mať svoje miesto medzi inými, patriť niekam a byť súčasťou niečoho, byť niekde začlenený hovoríme o cite spolupatričnosti, ktorý je indikátorom mentálneho zdravia človeka.