Modely výchovných štýlov
Model dvoch dimenzií rodičovského postoja (Schaefer, 1959) umožňuje diferenciáciu na základe dvoch kriteriálnych znakov:
  • dimenzia emocionálneho vzťahu: kladný postoj k dieťaťu, láska verzus negatívny postoj, nepriateľstvo, zavrhnutie,
  • dimenzia riadenia dieťaťa: autonómia, minimálne riadenie verzus prísna kontrola, maximálne riadenie.
Model štyroch štýlov výchovy (Baumrind, 1967, 1991, Maccoby – Martin, 1983) predstavoval modifikovanú podobu predchadzajúceho modelu a umožňoval diferenciáciu týchto štýlov:
autokratick, autoritatívne-rešpektujúci, zanedbávajúci štý, zhovievaný štýl.

Analyticko-syntetický model – model deviatich polí (Čáp-Mareš, 2001) umožňuje diferenciáciu jednotlivých štýlov na základe dvoch dimenzií:
  • riadenie, ktoré môže byť silné, stredné, slabé alebo rozporné,
  • emocionálny vzťah, ktorý môže byť záporný, záporne-kladný, kladný a extrémne kladný.
Nech už vychádzame z akéhokoľvek modelu, dôležité je uvedomiť si, že úcta k osobnosti, láskyplné, ohľaduplné zaobchádzanie je prvoradým predpokladom priaznivého vývinu dieťaťa.

Spôsob výchovy patrí k veľmi dôležitým podmienkam jeho vývinu.